Rozdelením disku sa na disku vytvorí niekoľko vzájomne nezávislých oddielov (angl. partition). Dá se to prirovnať k bytu rozdelenému stenami, pridaním nábytku do jednej miestnosti nemá na ostatné miestnosti žiadny vplyv.
Ak už na počítači máte nejaký operačný systém (Windows95, WindowsNT, OS/2, MacOS, Solaris, FreeBSD) a chcete na rovnaký disk ešte umiestniť Linux, asi sa nevyhnete prerozdeleniu disku. Všeobecne zmena oddielu, na ktorom je systém súborov, znamená stratu dát, takže si radšej disk pred zmenami do tabuľky diskových oddielov zálohujte. Podľa analógie s bytom a stenami, z bytu tiež radšej vynesiete všetok nábytok pred tým, ako budete prestavovať steny. Našťastie tu je pre niektorých používateľov alternaíivne riašenie Zmena rozdelenia disku bez straty dát pri štartovaní z DOSu, Win32 alebo OS/2, Oddiel 3.4.
Ako úplné minimum potrebuje GNU/Linux jeden diskový oddiel. Tento oddiel je využitý pre operačný systém, programy a používateľské dáta. Väčšina používateľov pokladá naviac za nutnosť mať vyčlenenú časť disku pre virtuálnu pamäť. Tento oddíl slúži operačnému systému ako odkladací priestor. Vyčlenením odkladacieho oddielu umožnia efektívnejšie využitie disku ako virtuálnej pamäte. Je tiež možné pre tento účel využiť obyčajný súbor, ale nie je to doporučené riešenie.
Väčšina používateľov vyčlení pre Linux viac ako jeden oddiel na disku. Sú k tomu dva dôvody. Prvým je bezpečnosť, pokiaľ sa poškodí systém súborov, väčšinou sa to týka iba jedného oddielu, takže potom musíte nahradiť zo záloh iba časť systému. Ako minimum môžete uvážiť vyčlenenie koreňového zväzku súborov. Ten obsahuje zásadné časti systému. Ak sa poškodí nejaký ďaľší oddiel, budete schopní spustiť Linux a napraviť chybu, môže Vám to ušetriť novú inštaláciu systému.
Druhý dôvod je obyčajne závažnejší pri pracovnom nasadení Linuxu, ale záleží na tom, na čo systém používate. Predstavte si situáciu, keď nejaký proces začne nekontrolovane zaberať diskový priestor. Pokiaľ ide o proces so superužívateľskými právami, môže zaplniť celý disk. Naruší chod systému, pretože Linux potrebuje pri behu vytvárať súbory. Taká situácia môže nastať z vonkajších príčin, napríklad nevyžiadaný e-mail Vám ľahko zaplní disk. Rozdelením disku na viac oddielov sa môžte chrániť pred mnohými problémami, v príklade uvedenom vyššie pri oddelení /var/spool/mail na zvláštnu časť disku bude systém fungovať, aj keď bude zahltený nevyžiadanou poštou.
Ďaľším dôvodom môže byť veľký IDE disk, na ktorom nepoužívate LBA alebo prekladací ovládač od výrobcu. Potom je nutné umiestniť koreňový oddiel do prvých 1024 cylindrov na disku (obvykle prvých 524 MB).
Jedinou nevýhodou pri používaní viac diskových oddielov je tá, že je ťažké
dopredu odhadnúť kapacitu jednotlivých oddielov. Ak vytvoríte niektorý oddiel
príliš malý, budete musieť systém inštalovať znovu alebo sa budete boriť s
presúvaním súborov z oddielu, ktorého veľkosť ste podhodnotili. V opačnom
prípade, keď vytvoríte zbytočne veľký oddiel, plytváte diskovým priestorom,
ktorý by sa dal využiť inde. Diskový priestor je dnes síce lacný, ale prečo
vyhadzovať peniaze oknom.
Je dôležité sa rozhodnúť, aký typ stroja vytvárate. Toto určí požiadavky na diskovú kapacitu a bude mať vplyv na schému rozdelenia disku.
Existuje istý počet štandardných "profilov", ktoré Debian ponúka pre Vaše pohodlie (pozrite Výber a inštalácia profilov, Oddiel 8.8). Profily sú jednoducho sady výberov balíkov, čím Vám uľahčujú prácu v tom, že ich nemusíte vyberať ručne.
Každý profil má veľkosť výsledného systému po dokončení inštalácie. Aj keď nepoužijete profily, je táto hodnota dôležitá pre plánovanie, pretože budete mať predstavu o tom, aké veľké oddiely máte spraviť.
Nasledujú niektoré dostupné profily a ich veľkosť:
Zapamätajte si, že veľkosti nezahŕňajú žiadne iné bežné súbory - používateľské
súbory, poštu a dáta. Je vždy dobré byť veľkorysým, keď odhadujete veľkosť
vlastných dát. Hlavne oddiel /var
obsahuje množstvo stavových
informácií. Súbory dpkg
(s informáciami o nainštalovaných
balíkoch) môžu ľahko zabrať 20MB, s log súbormi a ostatným, môžete pre
/var
bežne vyhradiť najmenej 50MB.
BIOS všeobecne pridáva ďaľšie obmedzenia na rozdelenie disku. Je určené, koľko
môžete na disku pripraviť ``primárnych'' a ``logických'' oddielov. Niekedy
BIOS dokáže zaviesť systém iba z časti disku. Informácie k tejto téme dáva
dokument Linux
Partition HOWTO
, tu uvádzame iba stručný prehľad.
``Primárne'' oddiely sú pôvodný koncept rozdelenia disku. Na disku môžu byť maximálne štyri. Toto obmedzenie prekonávajú oddiely ``rozšírené'' a ``logické''. Ak zmeníte jeden primárny oddiel na rozšírený, môžete tento priestor využiť na vytvorenie ľubovolného počtu logických častí. Na disku je možné vytvoriť maximálne jeden rozšírený oddiel.
Linux obmedzuje počet oddielov na 15 pre disky SCSI (tri primárne a dvanásť logických) a 63 oddielov na disku IDE (3 primárne a 60 logických).
Posledné obmedzenie, ktoré si musíte uvedomiť, sa týka umiestnenia oddielu s jadrom operačného systému. Oddiel sa musí nachádzať v prvých 1024 cylindroch na disku. Obyčajne je oddiel, z ktorého zavádzate systém, totožný s oddielom koreňového zväzku, skontrolujte, že sa Vám táto oblasť vošla do prvých 1024 cylindrov.
Veľké disky v niektorých prípadoch vyžadujú prepočet čísla cylindru pri
prístupe. Tieto režimy (napr. LBA) sa nastavujú v BIOSe. Viac sa dozviete v
Large Disk
HOWTO
. V takom prípade sa musí oblasť, z ktorej sa zavádza systém,
vojsť do 1024. cylindru v novej, transformovanej geometrii.
Disky a oddiely na nich majú v Linuxe odlišné názvy ako v iných operačných systémoch. Budete potrebovať vedieť, ako sa zariadením v Linuxe prideľujú názvy.
Oddiely na diskoch sú rozlíšené pripojením čísla k názvu zariadení: ``sda1'' a ``sda2'' predstavujú prvý a druhý oddiel prvého disku na SCSI.
Napríklad predpokladajme počítač s dvomi diskami na zbernici SCSI na pozíciach 2 a 4. Prvému disku na pozícii 2 zodpovedá zariadenie sda, druhému sdb. Päť oddielov na disku ''sda'' by bolo pomenované ''sda1'', ``sda2'', ..., ``sda5''. Rovnaká schéma označenia platí aj pre disk ''sdb''.
Ak máte v počítači dva radiče pre SCSI, poradie diskov zistíte zo správ, ktoré sa vypisujú pri štarte Linuxu. Predpokladáme, že poznáte modelové označenia diskov.
Primárne oddiely sú v Linuxe reprezentované názvom disku a číslom oddielu od 1
po 4, napr. /dev/hda1
zodpovedá prvému primárnemu oddielu na
prvom disku na IDE. Logické oddiely sú číslované od 5, takže na rovnakom disku
má prvý logický oddiel označenie /dev/hda5
. Rozšírený oddiel, tj.
primárny oddiel obsahujúci logické oddiely, sám o sebe použiteľný nie je. Toto
platí rovnako aj pre disky SCSI.
Ako sme už uviedli, ak máte miesto na disku, mali by ste si určite vytvoriť dva
oddiely - menší koreňový a väčší, na ktorom bude pripojený adresár
/usr
. Väčšine používateľov stačia dva oddiely. Zvlášť v prípade,
že máte jeden malý disk, vytvorením mnohých oddielov plýtvate priestorom na
disku.
Ak chcete inštalovať viac programov, ktoré nie sú priamo súčasťou distribúcie,
môže sa Vám hodiť samostaný oddiel pre /usr/local
. Pre počítač,
ktorý spracúva veľa pošty, má zmysel vytvoriť oddiel pre
/var/spool/mail
. Niekedy je dobré oddeliť adresár
/tmp
na oddiel s kapacitou 20 - 32 MB. Na serveri s viac
používateľmi je výhodné vymedziť veľký oddiel pre ich domovské adresáre /home.
Všeobecne platí, že rozdelenie disku sa líši od počítaču k počítaču a záleží,
na čo Linux používate.
Pri inštalácii komplikovanejšieho systému (napr. serveru) sa pozrite na
Multi Disk
HOWTO
, na podrobnú informáciu. Tento odkaz môže byť zaujímavý
takisto pre sprostredkovateľov pripojenia k Internetu.
Zostáva otázka, koľko vyhradiť pre virtuálnu pamäť. Názory systémových
administrátorov sú rôzne, jedna skúsenosť je mať rovnaké množstvo odkladacieho
priestoru ako máte pamäte, pre väčšinu používateľov pritom nemá zmysel vytvoriť
viac ako 64 MB virtuálnej pamäte. Samozrejme, že existujú výnimky, ak budete
riešiť sústavu 10000 rovníc na počítači s 256 MB, budete potrebovať viac ako
gigabyte odkladacieho priestoru. Pokiaľ potrebujete veľké množstvo virtuálnej
pamäte, skúste umiestniť jej oddiely na rôzne disky.
Môj počítač má 32 MB paměti a 1,7 GB IDE disk na zariadení
/dev/hda
. Na /dev/hda1
je oddiel pre iný operačný
systém s veľkosťou 500 MB (mal som ho vytvoriť len 200 MB, pretože ho skoro
nepoužívam). Odkladací oddiel má 32 MB a je na /dev/hda3
. Zbytok
tj. asi 1,2 GB na /dev/hda2
je koreňový zväzok pre Linux.
Ak nemáte zatiaľ rozdelený disk s oddielmi pre Linux a virtuálnu pamäť, ako popisuje Rozdelenie disku pred inštaláciou Debianu, Oddiel 3.3, ``&207;a&181;&185;&237;'' Vás privedie do menu ``Rozdeli&187; pevn&253; disk''. S pripravenými oddielmi prejdite ``&207;a&181;&185;&237;'' k inicializácii odkladacieho priestoru ``Inicializova&187; a aktivova&187; odkladac&237; oddiel'', na systémoch s nedostatkom pamäte preskočte aj tento krok, pretože odkladací priestor už používate. Nezáleží, kam Vás zavedie ``&207;a&181;&185;&237;'', pokračovať môžete v ``Rozdeli&187; pevn&253; disk'', ku ktorému prejdete pomocou šípky.
Menu ``Rozdeli&187; pevn&253; disk'' Vám ponúkne disky na rozdelenie a spustí program, ktorý spraví záznam do tabuľky oddielov. Musíte vytvoriť aspoň jeden oddiel ''Linux native'' (typ 83) a najskôr budete chcieť vytvoriť aj oddiel ''Linux swap'' (typ 82) pre virtuálnu pamäť. Podrobné informácie sú v Rozdeľovanie disku, Kapitola 6. Ak ste si neistí, ako sa vytvárajú oddiely, vráťte sa a prečítajte si tú kapitolu.
Na rozdelenie disku ponúka každá architektúra rôzne programy. Tu je ich zoznam:
fdisk
fdisk manual page
.
cfdisk
cfdisk manual
page
.
Jeden z týchto programov sa spustí, ak si vyberiete ``Rozdeli&187;
pevn&253; disk''. Ak ten, ktorý sa spustí nie je ten, ktorý chcete,
ukončite ho, choďte do shellu (virtuálna konzola tty2) a manuálne napíšte meno
programu, ktorý chcete použiť (a prípadné argumenty). Potom preskočte voľbu
``Rozdeli&187; pevn&253; disk'' skočte do dbootstrap
a
pokračujte ďaľším krokom.
Doporučujeme vytvorenie oddielu pre virtuálnu pamäť, ale ak máte viac ako 12MB MB a budete trvať na svojom, inštalácia je možná i bez nej. Potom zvoľte z menu ``Pokra&232;ova&187; bez odkladacieho oddielu''.
Nezabudnite označiť oddiel s koreňovým zväzkom súborov ako ''aktívny''.
Táto položka bude ``&207;a&181;&185;&237;'' po rozdelení disku. Vaše možnosti sú inicializovať a aktivovať nový oddiel pre virtuálnu pamäť, aktivovať skôr inicializovaný oddiel alebo pokračovať bez virtuálnej pamäte. Vždy je možné oddiel virtuálnej pamäte znova inicializovať, takže zvoľte ``Inicializova&187; a aktivova&187; odkladac&237; oddiel'', iba ak by ste vedeli, čo robíte.
Ďaľší krok je aktivácia virtuálnej pamäte v ``Vyberte oddiel, ktor&253; sa m&225; aktivova&187; ako odkladacie zariadenie.''. Program by Vám mal ponúknuť na aktiváciu oddiel pripravený ako odkladací priestor. Stlačte Return.
Nasleduje voľba otestovania odkladacieho oddielu kvôli výskytu nečitateľných blokov na disku. Je užitočné ju vykonať, pokiaľ máte disk typu MFM, RLL alebo starší SCSI disk, a nemôže ničomu uškodiť. Správne fungujúce moderné disky túto kontrolu nepotrebujú, vylúčia z používania zlé bloky vlastným mechanizmom.
Na záver potvrdíte inicializáciu disku. Táto operácia zničí všetky dáta, ktoré
sa nachádzajú v tomto oddieli na disku. Ak je všetko v poriadku, zvoľte
``&193;no''. Obrazovka bude po spustení programu blikať.
Ďaľšie menu bude ``Inicializova&187; linuxov&253; oddiel''. Ak to tak nie je, nedokončili ste rozdelenie disku alebo ste vynechali niečo v príprave oddielu pre virtuálnu pamäť.
Môžete inicializovať oddiel pre Linux alebo pripojiť skôr inicializovaný systém
súborov. Program dbootstrap
nespraví aktualizáciu
staršej inštalácie bez toho, aby ju neprepísal. Ak chcete nedeštruktívne
prejsť k novšej verzii Debianu, program dbootstrap
nepotrebujete,
prečítajte si pokyny k
aktualizácii
, akým spôsobom sa dá prejsť z predchádzajúcich verzií
na Debian 3.0.
Pokiaľ pre inštaláciu chcete použiť časť disku, ktorá nie je prázdna, mali byste ju inicializovať, tým tiež zmažete jej predchádzajúci obsah. Ďalej musíte inicializovať oddiely, ktoré ste vytvorili skôr pri delení disku. Asi jediným dôvodom pre voľbu pripojiť oddiel bez inicializácie môže byť pokračovanie v nedokončenej inštalácii z rovnakej sady inštalačných diskiet.
Zvolením položky ``&207;a&181;&185;&237;'' pripravíte a
pripojíte oddiel na /
systém súborov. Prvý oddiel, ktorý
pripojíte alebo inicializujete, bude prístupná ako /
- nazýva sa
``root'' (hlavný, koreňový zväzok súborov). Bude Vám ponúknuté urobiť
otestovanie disku kvôli výskytu zlých blokov ako to bolo pri odkladacom
oddieli. Platí, čo bolo na túto tému už povedané, na veľkom disku kontrola
zaberie 10 minút a viac.
Po pripojení oddielu /
, položka
``&207;a&181;&185;&237;'' bude ``In&185;talova&187;
jadro a moduly opera&232;n&233;ho syst&233;mu'', pokiaľ už nemáte
niečo z inštalácie hotové. Pomocou šípiek môžete pripraviť alebo pripojiť
ďaľšie časti disku, ak existujú. Na tomto mieste inicializujte a pripojte
oddiely pre /var
, /usr
a ďaľšie systémy súborov,
ktoré ste predtým vytvorili.
Alternatíva k ``Inicializova&187; linuxov&253; oddiel'', Oddiel 6.8 je krok ``Pripoji&187; inicializovan&253; oddiel''. Použite tento, ak opakujete pokazenú inštaláciu alebo ak chcete pripojiť oddiel, ktorý bol už inicializovaný.
Ak inštalujete na bezdiskovú stanicu, v tomto bode musíte pripojiť koreňový
oddiel zo vzdialeného NFS servera. Špecifikujte cestu k serveru NFS pomocou
štandardných konvencií serveru NFS, povedzme,
meno-serveru-alebo-IP:cesta-na-serveri. Ak
potrebujete pripojiť ďaľšie systémy súborov, môžete to urobiť teraz.